7 dní v  Paríži

Ráno zaznie melódia z CD playera.  namiesto zhonu pohodové balenie. Načo, veď vlak nám ide až o 2 hodiny! Po prestupe a 3 hodinovej ceste vlakom sme vyniesli náš veľký horolezecký ruksak, menší školský a další malý po schodoch hore do hlavnej časti Bratislavskej stanice. To však nebolo všetko. Klimatizovaný autobus nás mal čakať o pár blokov ďalej pri Istropolise. rozhodol som že pôjdeme pešo, takže naša cesta /podľa mapy pre istotu/ za začala uz v Bratislave. 

Mali sme odchod až o dvanástej takže ešte pár hodín sme sa poflakovali a obzerali si okolie. a potom prišiel on....luxusný biely klimatizovaný...náš BUS! všetci sme sa zhŕkli okolo neho ako husi. Po nalodení sa nás milá mladá sprievodkyňa skontrolovala a predstavila sa. ja som sedel vedľa mladíka, ktorého som za dve hodinky vyspovedal snáď zo všetkého. No naša milá Katka /tk sa volala naša sprievodkyňa/ nás začala oboznamovať už aj s Bratislavou a jej krásami, neskôr s rakúskymi mestami a samozrejme Viedňou.

Na druhý deň nás privítali ranné Parížske zore. po raňajkách sme smelo vošli do jedného z najkrajších a najzaujímavejších miest sveta - do 12 miliónového Paríža. v centre ktoré je rozlohou snáď väčšie ako Bratislava žije 3 milióny obyvateľov. Hoci to bol môj druhý výlet do Paríža, vedel som, že to bude ozajstný zážitok. A naozaj- hneď po príchode sme vystúpili pri Panteóne a začal sa náročný druhý deň. počasie bolo príjemné, dosť slnka ale aj oblakov, takže sme nemrzli ani sa nepotili. po úžasnej obchádzke okolo Hrobky slávnych ľudí v takmer 200-ročnej stavbe sme zamierili k Univerzite De la Sorbonne s dlhou tradíciou. Ďalším cieľom boli Luxemburské záhrady aj s palácom, kde sme mali prestávku. krásne kvetinové záhony okolo trávnikov s fontánami obkolesovali ešte hustý park vo francúzskom a anglickom štýle. kamenné súsošia, balustrády ladili s dominujúcim palácom, zaťiaľ čo na obzore sa vypínala výšková veža Montparnasse, najvyššia v Paríži. Palác postavila Mária Medičejská no vďaka úkladom kardinála Richelie jej ho odňali.

Po prechádzke okolo sochy sv. Michala na bulvári St. Michelle sme prešli na ostrov Ilé de la Cité, ktorý je srdcom celého Paríža- je to najstaršia časť osídlená už za čias Rímskej ríše. Pri ňom je Palais de Justice s časťou Conciergerie ktorá bola kedysi väzením s najstaršími hodinami na svete. Na ostrove sa okrem starej nemocnice, jedného paláca s kaplnkou a polície nachádza jeden z najznámejších symbolov Paríža- katedrála Notre Damme. nádherná gotická stavba bola postavená v rokoch 1163 až 1345 a je známa vďaka románu od Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži. Notre Damme je elegantný zvonka i zvnútra. najkrajší pohľad je na katedrálu z druhého brehu Seiny.

Honosná bola aj Parížska radnica. táto neorenesančná stavba ktorá už raz vyhorela rozhodne nepatrí medzi menšie parížske klenoty. spolu s hotelom De Ville lemujú ulicu Rue de Rivoli plnú obchodov a stánkov, ktorá smeruje ďalej k Lúvru. my sme sa však vydali k Centru Georgea Pompidua- modernému výstavnému centru zo skla a ocele. exteriér budovy je nezvyčajný- všetky inžinierske siete, nosný systém aj schodiská a eskalátory sú z vonkajšej strany. blízko centra sú dve kaplnky- jedna z nich je kalnka sv Eustacha. 

Ešte predtým sme mali obed v bufete a prestávku vo Forum des Halles čo je najväčšia stanica metra v Paríži. Pri neďalekej kaplnke sa nachádza socha "Hlavy počúvajúcej brucho Paríža" v tom mieste je totiž najväčší uzol metra v Paríži. kaplnka v neogotickom štýle bola takmer rovnako elegantná ako Notre Damme. Po niekoľkých uličkách sme narazili na Rue de Rivoli a s ňou aj na severné priečelie L´ouvra. Pred L´ouvrom najznámejším múzeom na svete sa rozprestierajú Tuillerijské záhrady a Malý víťazný oblúk. tu sme mali rozchod. mojím náadom bolo ísť sa pozrieť smerom k veľkému Víťaznému oblúku. Ten totiž stojí oproti Louvru ale medzi nimi sú záhrady Tuilleries, námestie Place de la Concorde /podľa Francúzov najkrajšie na svete/ a ulica Champs- Eliseés. No dostali sme sa asi len do pol cesty. Na námestí nás totiž netrpezlivo čakal náš autobus, ktorý nás odviezol do hotela...

Tretí deň: mesto na dlani

Ráno budík z mobilu budí našu rozospatú rodinku. Rýchlo sa dať do poriadku a zbehnúť dole na raňajky! raňajky vo francúzskom štýle- lepšie ako keď som bol prvý krát v Paríži - bolo si aj čo vybrať sladké, šunka syr, ovocie atď. Po výdatných raňajkách mastal trochu voľnejší program. Nie však nudnejší- hneď zrána prišla návšteva hlavnej dominanty- Eiffelovej veže! Elegantná 324 metrová oceľová priehradová konštrukcia Gustava Eiffela z výstavy v roku 1889 nás zďaleka vítala svojím nadčasovým vzhľadom. Vyzerala takmer priesvitne a jagala sa vo svetle vychádzajúceho svetla. Prišli sme k obrovskému kolosu so štyrmi nohami a prešli popod ňu. Tak sme si vystáli cikcakovú hodinovú radu- a hor sa do výšok! no veľmi vysoko sme sa nedostali- ešte v rade sme zistili, že najvyššie tretie poschodie náhle zavreli. Toľká smola! tak sme si kúpili lístok na druheé poschodie odkiaľ je tiež nádherný výhľad asi zo 100-metrovej výšky. Všetko som dôkladne pofotil všetky dominanty aj zastavanú plochu centra...ešte aj objavil neznámy kostol ku ktorému sme sa aj neskôr vydali...

Náhle sa začalo niečo diať. kopili sa rady a my sme zistili že tretie podlažie je otvorené! hurá! no už sme nemali tak veľa času. Síce sme mali 2 hodiny, no rady boli také nekonečné a zdĺhavé že sme sa obávali či to stihneme. Nakoniec sme sa natlačili do výťahu a ten nás odviezol do 290 metrovej výšky. Kto chcel, mohol sa vlstnoručne vyšplhať aj na 324 metrový vrchol rádiovej antény, aj keď potom by mal určite zážitok z osobnej eskorty francúzsej polície spojenej z návštevou jednej z ich budov. Zvrchu bol nádherný výhľad ale mali sme málo času tak  som pofotil čo som videl...ešte aj strmý pohľad dole /foťáku sa zakrútila hlava/ a rýchlo sme bežali k východom. dole nás čakal prekrásny pohľad na miesto z ktorého sme sa ešte pred chvílou dívali na okolie... no naša stopa tam zostala.. zapísali sme sa na pamiatkovú tabuľu!

Zraz sme mali na na druhom brehu pred neďalekým palácom Trocadero. Po krátkej prechádzke sme sa ocitli v podzemí s lístkami v rukách. Čakala nás cesta metrom. odviezli sme sa ku kostolíku sv. Denisa tiež v gotickom štýle. tieto krehké štíhle stavby vždy majú niečo do seba. Štíhly priestor hlavnej lode mierne presvetlený svetlom s pestrofarebných vitráží lomených okien, ktoré kopírovali tvar lomenej klenby. tú niesli spodné štíhle stĺpy ako aj vonkajšie rebrá prenášajúce hmotnosť do vonkajších múrov...

Ako kostol, aj okolie tejto chudobnej štvrte bolo zaujímave. Neďaleko boli trhy ale aj zaujímavé budovy. No o chvíňu sme už šli metrom naspäť - síce tentokrát sme smerovali k inému miestu - Invalidovni s Naoleonovou hrobkou a múzeom svetových vojen! Tam sme mali ďalší rozchod. So záujmom sme sledovali históriu oboch svetových vojen. asi najviac ma zaujali modely vojenských lodí a hlavne model Hirošimskej Atómovej bomby v životnej veľkosti! to že je to iba model sme dúfali - centrum Paríža je priveľmi krásne na to aby jeho územie museli zastavať novými stavbami. v prednej časti ku ktorej sme prisli zozadu bol najkrajší priestor stavby - pod nádherne vyzdobenou kupolou /zvonka pozlátenou a zvnútra vymaľovanou/ bol takmer katedrálový priestor pričom v spodnej časti v otvorenom podzemí bol v kruhovej miestnosti umiestnený Napoleonov sarkofág!

Večer po nás prišiel biely autobus a po jazde z centra Paríža sme prišli k nášmu hotelu. Stále bolo svetlo slnko tam zapadlo asi až okolo pol desiatej. Večer sme ešte boli na krátkej prechádzke v blízkom okolí, no už vtedy sme sa tešili na ďalší štvrtý deň v Paríži...

Štvtý deň: V inom svete

Štvrtý deň hneď po raňajkách sme rýchlo nastúpili do nášho bieleho autobusu. Dnes sa však rozbehol iným smerom ako zvyčajne. Po hodine cesty sme sa ocitli mimo Paríža. Cieľo dnešného programu bol totiž 70 km vzdialený honosný zámok neďaleko Paríža, ktorý slúžil aj ako sídlo pre cisára Napoleona Bonaparte. Ak ste tipovali zámok Versailles, sklamem vás. Dnes sme totiž vstúpili do trošku menšieho ale predsa zaujímavého zámku vo Fontainbleau. Ten sa vyznačuje zmesou rôzných štýlov výzdoby, vrátane skulptúr, kameňa, štukovej výzdoby, kovových intarzií, vstavaných malieb, textilných, či zlatodrevených dekorácií. Miestnosti rôznych farieb boli bohato zariadené nábytkom, lustrami, dekoráciami na stenách, stropoch, či inými ozdobnými predmetmi. Snažil som sa všetko zdokumentovať, každú miestnosť, aj keď fotky z interiérov neboli veľmi kvalitné. V zápale som dokonca prekročil vymedzenú trasu v snahe zachytiť čo najlepší záber a omylom som tým spustil alarm /dúfam, že francúzska polícia ma tadiaľto nevystopuje :)/, vďaka čomu sme nenápadne zrýchlili tempo a ja som z obavy nenafotil 3 miestnosti...

Po krásnej prehliadke sme vyšli von nadýchať sa čerstvého vzduchu a obzrieť si okolie. Zámok od začiatku vyzeral byť rozľahlý, no bol ešte väčší ako sme si mysleli. Mal viacero nádvorí za sebou a bol obklopený nádhernými záhradami. Oddýchli sme si pri jednom jazierku s fontánou a obdivovali krásne okolie. Okrem trávnikov s kvetinovými záhonmi a jazierok s fontánami tu bol aj rozľahlý park s hustou zeleňou a jedna zaujímavá fontána s cikajúcimi psíkmi. Ich podobizeň som videl zblízka aj vnútri paláca a zaujalo ma, z akou detailnosťou a autentickosťou ich vytvorili. Pri zámku v jazieku s altánkom sme tiež zvečnili krásne labute. No jednu z najkrajších fotiek sme odfotili na krásnom prednom schodisku v tvare podkovy... zámok Fontainbleau nás jednoznačne očaril...

 Po dlhej a nudnej ceste späť sme sa tentokrát ocitli v úplne inom svete, odlišnom od všetkých predošlých miest v Paríži. Zrazu nás vítali vysoké a moderné sklooceľobetónové vežiaky, pri ktorách asme vyzerali ako trpaslíci. Celé miesto dýchalo atmosférou 21. storočia - vitajte v štvrti La Defence! Hoci názov "Obrana" poukazuje na historické boje v Paríži /vojna proti Prusku/, celá švrť je moderná, plná výškových budov. Centrom štvrte je námestia Place de la Defence, ktorému jednoznačne dominuje stavba moderného "Výťazného oblúka" La Grande Arche, inšpirovaného Napoleonovými oblúkmi, malým a veľkým. HOci Veľký Výťazný oblúk ma výšku 55 metrov, La Grande Arche je dvojnásobne vyšší. Z jeho výhliadky je krásny výhľad smerom k výťaznému oblúku, ďalj k Champs-Elizeés, Place de la Concorde, Tuilerijským záhradám, až k múzeu L´ouvre. Z ľavej strany Archy je nákupné centrum s 3 podlažným hypermarketom, kde kúpite takmer všetko. Súčasťou komplexu je aj unikátne panoramatické guľové kino, jedno z dvoch v Paríži /druhé v parku La Villette/. Nakoniec sme boli pozrieť do Výstavnej budovy CNIT, v tvare obrátenej mušle, ktorá je vraj statickým zázrakom. Monolitickú škrupinu, ktorá je samonosná totiž spájajú zo zemou len tri úzke vyústenia "mušle". 

Pri ceste späť sme ešte videli vežiaky "Tours" s oblúkovými stenami a ošarpaným vzhľadom, ktoré boli veľkým sklamaním moderných dizajnérov. Poobede bola v programe jazda cez luxusnú 9.tu štvrť Cestou sme videli kostol sv. Madelaine v antickom štýle, ako aj neobarokovú Garnierovu operu z 19. storočia. Prechádzali sme popri tanečnej sále Olympia, popri značkových obchodoch a obrátili sme sa na námestí s obytnými blokmi od Ľudovíta XIV. 

Po tejto jazde sme vystúpili v chudobnejšej štvrti Montmartre, pomenovanej po malom kopci, ktorý je však najvyšším bodom Paríža. Zvláštnosťou tejto štvrte bolo, že kým vrchol Montmartru je spojená s legendou o sv. biskupovi Dionýzovi a pripomína pútnické miesto, dolný priľahlý bulvár de Clichy je strediskom rôznych pochybných podnikov a obchodov, ako aj miestom, kde stojí známy kabaret Moulin Rouge.

Náš cieľ bol samozrejme na kopci. Cestou sme sa zastavili pri kaviarni, v ktorej nahrali film Amélia z Montmartru, pri dome v ktorom býval Van Gogh, ako aj pri jedinom funkčnom veternom mlyne, ktoré kedysi zdobili vrchol Montmartru. V súčasnosti mu dominuje iný pamätník. Je ním bazilika Sacre Coeur /Sväté srdce/ postaená na prelome 19 a 20. storočia v neorománskom štýle. Bazislika je asi jediným miestom, ktorého interiér som nenafotil, pretože fotografovanie tu bolo najprísnejšie zakázané. Na vnútornej klenbe nad oltárom je veľkolepá mozaika. No aj vonkajšie snehobiele múry majú niečo do seba. Celej Bazilike dominuje niekoľko menších kupol, vysoká zadná hranatá veža, ktorú však prevyšuje najväčšia centrálna Kupola. Po prehliadke baziliky, námestia s talentovanými umelcami a krásneho výhľadu na mesto, sme po schodoch zišli dole a stretli sa pri asi najstaršom kolotoči v Paríži. Bol už večer a z Bulvára de Clichy nás autobus odviezol zvyčajnou cestou do hotela...

Piaty deň: Vo Versailles:

Dnes nás konečne autobus zaviezol aj do paláca Versailles, asi 50km vzdialeného od Paríža. Versailles je jeden z najkrajších najznámejších, najhonosnejšých a najväčších zámkov sveta, ktorý dal postaviť Ľudovít XIII., no do dnešnej mohutnej podoby ho dal prestavať slávny kráľ slnko- Ľudovít XIV. Celé 600 metrov dlhé priečelie zámku spredu výrazne ustupuje dozadu čím vzniká priestranné námestie medzi dvoma krídlami. Po vystátí radu na lístky /a to sme mali ešte šťastie že sme prišli skoro ráno!/ sme vošli novovybudovaných dreveným vstupom do vnútorného nádvoria ohradeného zvonku zlatými mrežami s pozlátenou bránou. Veľmi sa mi páčilo že za štyri roky stihli kompletne zrekonštruovať celé námestie /ktoré bolo vtedy rozkopané/ a ešte začali s rekonštrukciou strechy v centrálnej časti. Prehiadka začínala zľava, na druhom poschodí, pričom sme vchádzali do stále väčších a krajších miestností. Väčšina nábytku a dekorácií bola spálená pri revolúcii, takže sme nemohli vidieť Versailles v plnej kráse. Onedlho sme všák vstúpili do stredného krídla a do najväčšej a najkrajšej miestnosti - do Zrkadlovej sály, dlhej 79 metrov. Tá bola naozaj bohato vyzdobená záplavou krištáľových lustrov, pozlátených sôch a ďalšími predmetmi. Plesová sála, v ktorej sa uzavreli zmluvy svetového významu, mala bohato vyzdobené pozlátené mramorové steny s pilastrami, klenbový strop zložený z malieb, na pravej strane bol rad oblúkových okien a na pravej mu konkuroval rovnaký rad oblúkových zrkadiel, ktorým miestnosť vďačila za svoj názov. Prešli sme ešte veľa krásnych miestností, medzi nimi bohato prezdobené kráľovské spálne, jedáleň, nádherné schodiská či dlhú obrazovú sálu. Súčasťou zámku je aj krásna kaplnka. Po prehliadke spodného podlažia, sme ďalším vchodom zamierili do rozľahlých kráľovských záhrad.

Hlavná línia sa tiahla od zámku po schodoch k fontánám a ďalej ponad veľký kanál, ktorý križoval jeden menší. po stranách boli najskor kvetinové záhony majstrovsky tvarované, ďalej bludisko cez húštinu krov s fontánami, a v pozadí rozľahlý park. Po blúdení v hustej výsadbe sme si oddýchli v maej "dedinke" pri bufete a pokračovali druhou stranou. videli sme spievajúce fontány aj krásne kvetinové záhrady so súsošiami. čas rýchlo plynul a síce sme nestihli vidiet ani len polovicu záhrad, ani malý a veľký palác / Grand et Petit Trianon/ a už sme sa museli rozlúčiť. Čakal nás totiž Paríž so svojim novodobým múzeom D´Orsai.

Dostali sme sa do historického centra trochu ďalej od Ile de la Cité, prešli popri secesnom hoteli Samaritaine a ocotli sa pri paláci L´ouvre, kde sú uložené historické umelecké diela. Jeho voľným pokračovím je zbierka moderného umenia umiestnená v secesnej budove bývalej železničnej stanice z 19. storočia- v múzeu D´Orsai, do ktorého sme práve vstúpili. Ako no mnohých miestach aj tu bola rozsiahla bespečnostná kontrola a tiež tu bol zákaz fotenia. Napriek tomu a faktu, že mi ostávalo už iba pár záberov, som stiskol spúšť aj s bleskom pri pohľade do vnútra, ako aj pri asi najzaujímavejšom exponáte /aspoň pre mňa/ -veľkému prierezovému modelu Garnierovej opery. V podlahe pri nej sa nachádzal dokonca aj zmenšný model okolitej štvrte ale ma špinavým matným sklom. Okolite obrazy a skulptúry na troch podlažiach boli tiež pútavé, aj keď niektoré moderné štýly sa nevyznačujú takou pracnosťou ako klasické diela. Jedným z najútavejšých diel boli majstrovské hodiny visiace z preskelnej stany, bohato dekorované pozlátenou drevorezbou.

Po dosť rýchlej obhliadke sme ešte našli už predtým objavenú a lokalizovanú baziliku sv. Klotildy, postavenú len neďaleko, ktorú okrem ihlanových veží a rozmerov od katedrály Notre Damme odlišovalo len málo. Interiér aj exteriér stavby bol rozľahlý a elegantný. Farebné vitráže prepúšťali o niečo viac svetla ako v Notre damme a osvetľovali nádherne vybielený priestor hlavnej lode.

Po nepovinnej prehliadke sv. Klotildy sme rýchlo zohnali občerstvenie a vodu a nenápadne som rodičov viedol k ulici Champs-Elizeés. Tam som totiž chcel kúpiť novú grafickú kartu, lebo na starej som už naozaj nemal miesto. S pomocou inštreukcií od sprievodkyne sme našli vytúžený obchod. V nadšení som potom urobil prvú fotku do novej karty. Keďže neďaleko už čnel veľký Výťazný oblúk, ku ktorému zjavne Champ-Elizeés spolu s ďalšími 11timi ulicami smerovala. Napoleonov Výťazný oblúk obkolesuje kruhový objazd, takže jediná bezpečná cesta k nemu smerovala cez podchod, ktorý však nečakane uzavreli. Práve tam bola každodenná ceremónia o šietej, vraj o hodinu bude po všetkom. Hoci sme toľko času nemali, rozhodli sme sa počkať.

Zrazu sa všetko uvoľnilo a my sme sa už náhlili podchodom k nohám slávneho pamätníka. Po kúpe lístkov sme šlapali po vysokom krútiacom sa oceľovom schodisku. Po viacerých horných podlažiach ukazujúcich históriu oblúka sme nakoniec vyšli na strechu výhladky s ochranným oceľovým "hrebeňom" naokolo. Podľa mojich očakávaní to bol naozaj nádherný výhľad na ulicu Champs-Elizeés s L´ouvrom na konci, či na opačnú stranu na modernú štvrť La Defence. Aj Sacre Coeur bolo jemne vidieť. Neskutočne nádherný pohľad bol na Eiffelovu vežu, ktorá sa vznášala nad parížskymi ulicami /pohľad doplnený aj o zacláňajúci žeriav..:)/po asi 100 kolečkách sme rýchlo zostúpili nižšie a ponáhlali sa točitými schodmi až sa nám krútila hlava. Keď sme vyšli von, ešte stále tam bola tá slávnosť, no my sme už trilkovali druhou stranou lukratívnej ulice Champ-Elizeés.

Stretnutie sme mali pri múzeu D´Orsay. odtiaľ nás autobus odviezol k poslednému programu dňa - a tou bola romantická večerná plavba po Seine. Hoci bola o deviatej a trvala hodinu, večer stále nebol, svetlo zmizlo až po jedenástej, ale aj tak sme videli romantický západ slnka z lode. v červenom svetle sa leskli známe budovy z trochu iného svetla, cudne zakryté zeleňou. Naväčší dojem budili mosty, popod ktoré sme často tesne podplávali. Môj foťák toho veľa nevidel lebo hoci už mal miesta dosť, ako každý večer sa predčasne vybil. A to najväčšie prekvapenie bolo, keď sme prechádzali popri Eiffelovej veži a presne o desiatej sa rozblikala plná svetiel... 

Neskôr, keď sme už odchádzali autobusom, videli sme aj laserovú dvojicu lúčov, ktoré obiehali okolo veže ako lúče majáka do diaľky niekoľko sto kilometrov. Už sa stmievalo a tak sme mali krásnu večernú cestu do nášho hotela...

Šiesty deň: L´ouvre

Náš výlet ubehol veľmi rýchlo, aj keď sme mali každý deň plnohodnotný program a už sme aj boli celkom zvyknutý na monumentálne rozmery Paríža. Dnes sme veľmi skoro odchádzali, takže keďže sme večer prišli do hotela dosť neskoro, veľa sme na nenaspali.  Okrem toho sme do polnoci balili a ráno sme už len nahádzali zvyšné potrebné veci do ruksakov, naraňajkovali sa, rozlúčili sa s izbou a hotelom a odniesli si náklad do nášho bieleho autobusu.  Náš dnešný program vyzeral tak trochu fádne – celý deň sme mali vyhradený na L´ouvre jedno z najslávnejších múzeí sveta, takže som plánoval vedľajší program. No ako som zistil, tých necelých 10 hodín nebolo tak veľa ako sa zdalo a L´ouvre rozhodne nepatrí medzi malé stavby. Mohutný palác, kedysi sídlo francúzskeho kráľa je takmer taký veľký ako zámok vo Versailles, má 4 podlažia a asi 30 000m štvorcových výstavnej plochy, alebo ak chcete 13 kilometrov trasy! Autobusom sme sa lúčili s našou typickou trasou do centra Paríža, tiež sme posledný krát videli Notre Damme na Ile de la Cité, či modernú verejnú knižnicu, ako aj novú železničnú stanicu. Pri tej starej – múzeu D´Orsay- sme vystúpili, pretože L´ouvre bol hneď vedľa na druhom brehu.  Prešli sme k budove Institut De France a prešli po moste spájajúcom túto stavbu s vstupom do krídla Sully, centrálnej časti L´ouvru.

Ocitli sme sa uzavretom štvorcovom nádvorí Cour Carrée, ktoré obklopovali štyri bohato zdobené steny paláca. Ďalším portálom sme vstúpili do otvoreného nádvoria, na ktorom stojí slávny vstup cez novodobú sklenú pyramídu – akurát sme k nej rišli zozadu. Obklopená bola fontánami a menšími pyramídami, vzadu vyčnieval malý Výťazný oblúk a za ním v diaľke presvitali Tuillerijské záhrady. Dve dlhé krídla - Denon po ľavej a Richelie po pravej strane- pomenované po významných mužoch francúzskej histórie čneli ďaleko dozadu až za výťazný oblúk.  Do pyramídy sme sa dostali práve včas, lebo práve začínal jemný letný dážď, ktorý sa v paríži ľahko môže zmeniť na hustý lejak.

Zviezli sme sa dole eskalátorom a zaradili sme sa do rady na lístky. Troje pohyblivé schody nahor viedli tromi rôznymi smermi do troch spomínaných krídiel paláca. Z impozantného dvojpodlažného priestoru pod pyramídou sme zamierili do hlavného krídla Sully, kde sa začínala prehliadka – históriou L´ouvru. Okrem základom prvotnej stavby malého starovekého hradu, ktorý stál v ľavej časti krídla Sully sme videli zobrazenie historického L´ouvru na plátnach, ako aj podrobné modely, zobrazujúce všetky prestavby paláca ako aj vývoj okolitého mesta. Prešli sme vyššie časťou Egyptského umenia, no zamierili sme do krídla Denon, rovno k dielam Antického umenia, najmä majstrovským sochám. Odtiaľ- kedže rodičia chceli vidieť slávnu Monu Lisu- sme vyšli na 1. Poschodie k stredovekým talianskym a francúzskym obrazom. Okrem slávnej Mony Lisy /alebo La Giocondy/ sme videli napr Plť Medúzy, či Madonu v skalách. Neprešli sme celé krídlo, no kedže sme chceli prestávku, zišli sme na prízemie a cez talanske a iné skulptúry sme prešli do centrálnej časti pod Pyramídu.

Po načerpaní síl sme zamierili rovno do tretieho krídla Richelie. Vedel som že sú tam očarujúce francúzske sochy a skulptúry, ktoré sa dajú porovnať s antickými.  Prešli sme dve malé presklené nadvoria a nečakane sme vošli aj do orientálneho umenia.  Potom sme vystúpili vyššie k výstave dekoratívneho umenia, kde sme videli aj nádherné dychvyrážajúce apartmány Napoleona III., porovnateľné s výzdobou paláca Versailles. Ťahal som našu skupinu ešte do najvyššieho poschodia cez veľkolepé schodište, aj keď bolo vidno, že veľké výkony už od nich očakávať nemôžem.

Dostali sme sa k ďalším Európskym maľbám, tentoraz dánske, nórske a nemecké. Prechádzali sme často tak, že kým rodičia sedeli v centrálnej miestnosti, ja som pobehal všetky okolité a podišli sme ďalej. Videli sme aj portrét Albrechta Dürera, no väčšinou sme už boli taký presýtený umením, že sme nevnímali krásu obrazov, ba ledva sme registrovali všetky obrazy. Napriek tomu jeden obraz /volal sa Amor a Psyché/ z tejto zbierky sa mi vyslovene páčil natoľko, že som sa dvakrát k nemu vrátil a odfotil ho. 

S mimoriadnou húževnatosťou,/ ktorú som ani nečakal/ sme prešli aj okolo celého krídla Sully a odmenou nám bol krásny výhľad z okna na nádvorie so sklenou pyramídou. Aby sme sa toľko neunúvali, dole sme sa zviezli aj výťahom a rýchlo sme vyšli cez začiatok prehliadky k východu pod pyramídou. Vonku už bolo krajšie a my vyhladnutý sme sa zobrali pohľadať nejakú dobrú reštauráciu.  Za päť hodín času sa nám s prestávkou podarilo neuveriteľné – prešli sme prakticky polovicu L´ouvru!

Po dobrom /a veľmi drahom/ obede v miestnej pizzérii, sme vykročili smerom k plánovanému miestu odchodu – na námestí Place de la Concorde, no ja som potajomky rozmýšľal o ďalšej trase. Plánoval som ešte navštíviť kostol St. Madeleine ako aj budovu Garnierovej opery, či dokonca pozrieť sa do secesnej budovy znčkového obchodného domu Lafayette. O nedošli sme tam. Obrátili sme sa smerom k L´ouvru a prešli cez novú atrakciu lunaparku s veľkým ruským kolom, z ktorého musel byť nádherný výhľad na okolie. Najskôr sme išli smerom k Lafayette, ale bola ďaleko a rodičia s programom nesúhlasili. Navyše sme zasa potrebovali vodu, ktorú sme hľadali v neznámych uličkách.  Nečakane sa však pred nami vynorila Garnierova opera!! Aspoň niečo! Tak sme cesto našli vodu a pristúpili k tejto neobyčajnej stavbe, označenej ako jedna z najkrajších stavieb Paríža. Nádherná novobaroková výzdoba predného štítu, kupoly, ako aj súsošia vyjadrovali aj veľkoleposť vnútorných priestorov, ako aj účelu stavby. Po prestávke som vybral „najkratšiu cestu“ na miesto stretnutia /ktoré viedlo k ďalšej dominante/.  Ulica ktorou sme prechádzali viedla popri tanečnej sále Olympia a spájala Garnierovu operu s kostolom St. Madeleine. Stavba ktorá pripomínala grécko-rímsky chrám čnela na miesto len asi sto rokov. Z diaľky však bolo vidieť inú neznámu stavbu. K cieľu sme už nemali Ďaleko, tak sme odbočili a vydali sa za „svetlom“. Ako sa ukázalo, bol to ďalší kostol, podľa všetkého v barokovom štýle s dominujúcou veľkou kupolou.  Neznámy objekt bol pre nás záhadou...

Po návrate na Place de la Concorde sme ešte vstúpili do Tuillerijských záhrad a odpočinuli si po tejto menšej prechádzke /J/ . Autobus aj tak meškal tak som to využil a dozvedel sa, že spomínaný kostol je.... .

Po asi hodinovom čakaní  nakoniec prišiel náš očakávaný biely autobus a už sme sa rútili preč z Paríža – až na tie dopravné zápchy.  S výletu preplneného nezabudnuteľnými zážitkami sme si však odnášali tie najkrajšie spomienky... Ďalej veľký model Eiffelovky, zopár suvenírov, ľahšiu peňaženku a asi 1100 fotografií... takže na tento výlet v Paríži určite nezabudneme!!!

Koniec!